Ľubovniansky hrad a múzeum

Čiastočne zachovaný a zrekonštruovaný hrad na vápencovom kopci nad cestou a ľavým brehom rieky Popradu, čnejúci sa nad mestom Stará Ľubovňa, vznikol v druhej polovice 13. storočia, resp. začiatkom 14. storočia. Pôvodne hraničný strážny hrad chrániaci obchodné cesty do Poľska nechal postaviť uhorský kráľ Ondrej III. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1311. V rokoch 1323 - 1342 bol hrad vo vlastníctve rodu Drugethovcov a v roku 1412 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský zálohoval časť Spiša aj s hradom Ľubovňa poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagiełłovi. V roku 1432 a 1451 hrad poškodili počas husitských vojen, v roku 1553 ho takmer zničil veľký požiar. Jeho obnovu začali v roku 1555 za starostu Jána Bonera a do roku 1557 ho obohatili o renesančné prvky. V roku 1591 sa stal starostom zálohovej časti Spiša Sebastián Lubomirski a po ňom ďalšie štyri generácie tohto rodu.

V rokoch 1620 - 1647 dochádza k barokovej prestavbe hradu. V rokoch počas 1655 - 1661 počas Švédsko-poľskej vojny boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty a v roku 1978 bol na hrade väznený aj Móric Beňovský. V roku 1772 uhorská panovníčka, Mária Terézia, zrušila spišský záloh z roku 1412. V rokoch 1825 - 1880 bol hrad vo vlastníctve rodiny Raizs a neskôr rodiny Zamoyskich, ktorá ho vlastnila až do roku 1945.

V roku 1966 bolo zásluhou Andreja Čepiššáka na hrade zriadené múzeum a sprístupnené boli expozície histórie, remesiel a národopisu v ranobarokovom paláci hradu. V roku 1976 začína príprava areálu pre výstavbu Súboru stavieb ľudovej architektúry (skanzenu), ktorého prvá etapa bola sprístupnená v roku 1985. Múzeum v roku 1991 preberá investorskú činnosť na výstavbe skanzenu a rekonštrukčné práce na hrade Ľubovňa. Od roku 2002 je zriaďovateľom múzea Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove. V roku 2012 získava Ľubovnianske múzeum a hrad prestížne ocenenie Kultúrna pamiatka roka 2011. Pre viac informácii o otváracích hodinách a vstupnom pozri TU.