super
Parížske močiare
Najväčší súvislý trstinový močiar (komplex močiarov) na Slovensku s rozlohou 184 ha, Národná prírodná rezervácia a Chránené vtáčie územie. Nachádza sa medzi obcami Nová Vieska a Gbelce, približne 30 km od Nových Zámkov v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny a Hronskej pahorkatiny v nadmorskej výške 120 − 125 m.n.m. Územie Parížskych močiarov patrí medzi najvýznamnejšie mokrade na Slovensku.
Z hľadiska výskytu živočíchov patrí k významným európskym a svetovým močiarnym biotopom, navštevujú ho ornitológovia z celej Európy a v priebehu celého roka tu prebieha celoeurópsky monitoring. Umelo vytvorený močiar sa stal domovom pre 171 druhov vtáctva, 160 druhov pavúkov a koscov, 500 druhov hmyzu, 44 druhov mäkkýšov. Z radu stavovcov je to 18 druhov rýb, 10 druhov obojživelníkov a viac ako 31 druhov cicavcov medzi nimi aj unikátna vydra riečna a jediná žijúca korytnačka na Slovenku Korytnačka močiarna.
Parížske močiare majú obrovský význam aj počas migrácie vtáctva. Vtáky sa tu zastavujú počas sťahovania na jar a jeseň na odpočinok či zber potravy. V trstinách na ostrove v čase sťahovania nachádza svoje útočisko na nocovanie až desaťtisícové kŕdle lastovičiek.
Močiar vznikol v roku 1800, kedy gróf Pálfy povolal francúzskeho inžiniera z Paríža za účelom vytvoriť na južnom Slovensku jazero (močiar) tak, aby sa zväčšila pôda na poľnohospodárske využitie. Močiar dostal pomenovanie "Parížsky" a kanál, ktorý odvádza vodu z močiara do Hrona, "Paríž". Parížske močiare, ktoré su obklopené prekrásnou prírodou, boli v roku 1966 zapísané do zoznamu chránených nálezísk, a taktiež sú zaradené i do zoznamu močarísk chránených podľa Ramsarskej konvencie. Východiskovým bodom na Parížske močiare je obec Gbelce (ulica Trstinová).