Štítnický vodný hrad

Turistický región
Východné Slovensko, Gemer, Košický kraj, Revúcka vrchovina, Slovenské rudohorie, Slovenský Kras, Volovské vrchy
Našli ste chybu alebo nám chcete odporučiť novú atrakciu
Poloha
Východné Slovensko, Košický kraj, Rožňava, Štítnik
Obľúbené

Pôvodne nížinný vodný hrádok v obci Štítnik, okres Rožňava, situovaný v Štítnickom podolí Revúckej vrchoviny.  Je čiastočne zachovaný v ruinách a čiastočne v prestavanom objekte, kaštieli. Bol postavený v 13. storočí (okolo roku 1432) rodom Bebekovcov ma močarisku a plnil funkciu zemepánskeho sídla ako aj ochranno-vojenskú. Vonkajšie opevnenie hradu bolo v rokoch 1580 - 1585 zosilnené okruhlými delovými baštami a pozorovacia veža bola zvýšená drevenou nadstavbou. Bebekovci obývali hrad až do svojho vymretia, do roku 1594.  Po nich sa stali majiteľmi hradu Bakošovci a do roku 1666, kedy tu umrel potomok Gabriel Bakoš, stúpenec Juraja I. Rákociho. Po jeho smrti zostala na mieste kedysi mocnej pevnosti iba zrúcanina. V 19. storočí (v roku 1880) bolo však jedno jej krídlo zrekonštruované a prebudované baníckou rodinou Sárkányi na kaštieľ. V súčasnosti areál a niektoré budovy kaštieľa využíva odborné učilište. Z pôvodného vodného hradu sa zachovalo len západné prízemné krídlo, juhovýchodná bašta s terasou, časť vstupu na východnej strane s baštou. 

Od roku 2016 je areál hradu s parkom vo vlastníctva obce Štítnik a po prvýkrát v histórii sa v auguste 2016 uskutočnili aj hradné hry a areál hradu bol sprístupnený verejnosti. Zrúcanina Štítnického hradu sa nachádza priamo v obci Štítnik a dostaneme sa k nemu z hlavnej cesty a vstup do hradu je približne v strede medzi ulicami Jarková a Malá. Auto je možné tesne pred bránou objektu, alebo kúsok ďalej, na parkovisku, ktoré sa nachádza medzi dvoma kostolmi.

V obci sa nachádzajú aj ďalšie historické stavby - morový stĺp, kostol Sv. Júdu Tadeáša, meštianske domy, radnica, kúrie a evanjelický gotický kostol. Narodil sa tu aj maliar Viktor Madarás (1830 –1917), ktorý ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Salon annuel za obrazy z uhorských dejín. Obec sa preslávila aj čipkárstvom, ktoré tu v roku 1905 zaviedli sestry Alžbeta a Aranka Szontághové, keď manuálne začali háčkovať čipky podľa techniky zvanej irlandské guipure. Čipkárstvo sa tu dokonca vyučovali v kurzoch a štítnické čipky boli dobre známe a obľúbené v celej Európe.


© 2010 - 2024 CA SORGER - Všeobecné obchodné podmienky - Kontakt | Všetky práva vyhradené.